Keď dospievali, mnohí sa nalievali do príbehov a dobrodružstiev slona Babara. Mladí dospelí čitatelia na celom svete milovali príbeh mladého slona, ktorý utiekol z džungle a civilizoval sa vo veľkomeste, len aby sa vrátil do svojej komunity a sprevádzal ich svojimi novými poznatkami. Ale pôvod príbehu je oveľa temnejší, ako si väčšina myslí. Mnohí tvrdia, že prvé príbehy o Babarovi, ktoré pôvodne napísal Jean De Brunhoff v polovici 20. storočia, sú alegóriou francúzskeho kolonializmu v Afrike. Pri čítaní histórie je šokujúce vidieť všetky príklady kolonializmu v Babare. Je však Babar rasistický?
Mnoho skrytých symbolov smeruje týmto smerom. Niektorí tvrdia, že Brunhoff to myslel ako satiru. Ale spôsob, akým sú Afričania - ľudia aj zvieratá - vykreslený, vás vedie k otázke, či je predmet nejakým spôsobom komediálny.
-
V krajine štvornohých slonov je kráľom dvojnohý slon
Foto: Jean de Brunhoff / Wikimedia Commons / Verejná doména Po tom, čo matku mladého Babara zabije krutý lovec, odchádza z Afriky do Paríža a je vzatý pod krídla bezmennej bohatej starej dámy. Okamžite ho začne civilizovať a Babar prejde od štvornožky k elegantnému zelenému obleku a kráča vzpriamene. Po chvíli v meste si Babar uvedomuje, že mu unikla džungľa a vracia sa do Afriky, práve keď kráľ slonov zomrel na následky jedenia jedovatá huba .
jacob sartorius maj priatelku
Keď uvidia Babara v celej jeho kozmopolitnej, dvojnohej sláve, ostatné slony okamžite rozhodnú, že by sa Babar mal ujať trónu. Schopnosť titulnej postavy chodiť po dvoch nohách spôsobila, že bol „civilizovanejší“, zatiaľ čo slony, ktoré chodili po štyroch, pôsobili „primitívne“. Niektorí tvrdia, že z toho vyplýva predstava, že iba európska a civilizovaná osoba by malo dostať pravidlo o menších a nenáročných džungľových šelmách.
-
Aj Laurent Jean De Brunhoff si uvedomil, že jeho rané dielo bolo dosť rasistické
Foto: Larry D. Moore / Wikimedia Commons / CC BY-SA 3.0 Jean De Brunhoff zomrel, keď mal iba 37 rokov. Ale jeho syn Laurent pokračoval v jeho odkaze a po otcovej smrti vydal viac ako 45 kníh o Babarovi. Uvedomil si, že niektoré z jeho prvých kníh o Babarovi obsahovali rasistické predohry.
goworth miller et luke macfarlane
Laurentova druhá kniha,Babars Picknick,použil rasistické karikatúry na vykreslenie čiernych Afričanov- na základe kresieb divochov, ktoré ilustroval jeho otec vBabarove cesty. Afričanom predvádzali oštepy, mali rozšírené pery a predĺžené končatiny. Brunhoff uznal vážnu chybu, ktorej sa osobne a s touto knihou dopustil stiahol to späť podľa rasovo citlivej verzieBabarove cestybol znovu vydaný v roku 1991.
-
Film „Babar's Travels“ bol zakázaný v knižnici Spojeného kráľovstva, pretože obsahoval čiernych Afričanov
Foto: Pamla J. Eisenberg / Flickr / CC BY-SA 2.0 Spôsob, akým Jean De Brunhoff ilustroval Afričanov vo svojej sérii Babar, odrážal jeho bigotný pohľad na kontinent. Sú nakreslení ako barbari, ktorí ovládajú oštep s prehnanými červenými perami. vBabarove cesty, sa označujú ako Chcel .V knihe si karikovaní Afričania Babar vyzliekli šaty a obliekli si ich sami absurdné spôsoby - akoby si pchali telo cez rukávy bundy - aby ukázali, aké sú „necivilizované“. Napokon, ani sa nevedia obliecť! „Obrázky boli také urážlivé, že kniha bola bol zakázaný prístup do knižníc vo východnom Sussexe vo Veľkej Británii .
-
Stará bohatá biela dáma zachraňuje chudobných nekultivovaných Afričanov
Foto: Jean de Brunhoff / Wikimedia Commons / Verejná doména Stará dáma v príbehu Babar pokračuje v obliekaní a civilizácii Babara, keď prichádza do mesta z džungle. Pôsobí ako biely záchranca strateného afrického dieťaťa. Ako koloniálny misionár, ktorý Stará dáma režírovala Babara a ďalšie slony, keď sa presunie do džungle.
Je ako had v záhrade, dáva Babarovi vedomosti o západnej civilizácii a potom cíti hej hanba z jeho nahoty. Je to dôvod, prečo on nakoniec oblečie svoj podpisový oblek. V skutočnosti bolo oblečenie domorodcov jedno Hlavný cieľ pre ranných koloniálnych misionárov . Po obliekaní sa Babar vzpriamuje, cíti sa byť nadradený a vládne nad nahými stvoreniami v lese.
